V dobrejvôli som sa zaregistroval na blogu s tým, že budem môcť prispievať svojoutroškou aj ja. Chcel som sa vyjadrovať k niektorým veciam, ktoré mazaujímajú a tešil som sa na diskusie pod mojimi článkami. Je pravda, žečlánky sami o sebe nie vždy vyjdú. Ale myslel som si, že blog jeo tom, že môžeme vyjadriť svoj názor. Nie o tom, že napíš to, čo chcúdruhí počuť. Som z toho trošku sklamaný. Kritika sa dá vyjadriť aj inak.Ide o to. Je možné, že nie vo všetkom čo napíšem, musím mať pravdu. Pretoberiem diskusiu ako konštruktívnu vec, z ktorej sa môžem dozvedieť ajmnoho nových vecí. Keď mi však niekto z hypersupernajinteligentnejších ľudízačne nadávať do idiotov a obúvať sa do mojej mentálnej úrovne, školy,vzdelania, veku, záujmom, ako keby oni sami pojedli najväčšiu múdrosť sveta,tak to je už sila. Chcel by som vidieť články tých, čo urážajú druhých, nielenmňa v diskusiách. Aké asi oni krásne, múdre a bezchybné veci píšu.Žiaľ to ani nejde, keďže ich registrácia do diskusie je taká, že buď nemajúsvoj blog, alebo ho neuviedli, takže absolútne neviem o koho ide.Nechcem byť ako Mojsejovci a hovoriť o skrývaní sa zaanonymitu a vyhrážať sa tým, že ja si zistím kto ste, čo ste a odkiaľste. Ja by som len chcel poprosiť tých supernadľudí, aby sa trošku nad sebouzamysleli. Dá sa všetko povedať aj inak. Urážať vie každý. Viem to aj ja, lenženemám tú potrebu, aj keď s niekým absolútne nesúhlasím. Neviem, či jepotom tá mentálna úroveň tejto prispievateľskej smotánky až taká vysoká, keďnevedia akceptovať aj tých „mentálne zaostalých“...
Poďme nadávať blogerom
Nadávanie v príspevkoch pod článkami je úplné bežné a „normálne“. Aspoň sa tak zdá. Keď má človek nebodaj svoj názor na nejakú vec, môže očakávať, že ak to nebude v súlade s väčšinovým názorom, tak ho pomyselne v diskusii upália.