Začalo to užvčera poobede. Premkol ma zvláštny pocit, áno pocit, to slovo musím opakovaťa ešte ho aj opakovať budem. Pocit. Možno nikto nechápe, lebo ani ja sám.Prvý sneh. To bol včerajšok. Ale nechytal sa, len sa topil. Teda topil sa lenna chodníku a ceste. Na tráve sa držal. Aj v košíku s kolíčkamina prádlo. Som ich musel dať pod vodu, aby sa sneh rozpustil. Ale z tohoasi ten divný pocit nebol. Alebo žeby áno? Neviem... Viete? Ja nie...
Bol som celý deňdoma, asi som mal ísť von. Nevadí aspoň som upratal trošku a mame sompomohol s prádlom. Pekne sa vypralo a sušilo sa vovedľajšej izbe, kde som pustil radiátor, aby lepšie schlo. To bolo sparno.Teplo a vlhko. Asi vtedy začínal už ten pocit. Okolo piatej som ho užnaplno pociťoval. Ale nebolo to z toho prádla. Ale z čoho? Neviem...Viete? Ja nie...
Večer som nemoholspať, ale nebolo to tým prádlom v druhej izbe. Ani televízorom. Tušímdávali Kobru. No to asi hej, ale som ju nepozeral. Až 7 s.r.o. Ale vnímal somto len v pozadí. Keď to skončilo, nemohol som spať. Ale nebolo to týmivtipmi. Dlho som rozmýšľal, ale už ani neviem nad čím. Alebo viem? Nepamätámsa. Neviem... Viete? Ja stále neviem...
Dnes tiež. Akohovorím, je zvláštny deň. Pokračuje už od včera. Nešiel mi autobus do školy,tak som šiel domov. Mi mrzli ruky, ale nevadilo to, nebol to ten divný pocit,čo cítim. Aj hrdlo ma trošku škriabe. Ale ono to asi stále nie je ono. Ale čoto dopekla môže byť? Neviem... Viete? Tak už poraďte... Ja nie, ale už tuším...
Teraz som uždoma, v teple, ale aj tak mi je chladno. Asi si dám ešte niečo na seba,teplé ponožky a čaj. Ale nie je mi chladno zo zimy, lebo mám pustenýradiátor. Ale už tuším. Už viete? Ja tuším. Nie ja už viem... Láska. Láska jeten divný pocit, čo je vo mne. Ale prečo je tak divný? Neviem... Viete? Janie...